Nezačíname. Pokračujeme...

Autor: Pavel Hagyari | 15.12.2010 o 20:46 | (upravené 20.12.2010 o 12:37) Karma článku: 6,51 | Prečítané:  975x

Consultur homini tempus ultissimus  - Najdôležitejším radcom človeka je čas. A ten plynie ako voda. V našich prešovských podmienkach môžeme smelo povedať, že čas plynie ako Torysa, či Sekčov. Obvykle pokojne, niekedy rýchlejšie a sem-tam zmietne všetko, čo mu stojí v ceste. My máme za sebou i pred sebou rovnaké množstvo času - štyri roky. 27. novembra sa opäť rozhodlo...

Keď som stál prvýkrát pred štyrmi rokmi na pódiu a mal povedať svoj novoprimátorský príhovor, triasli sa mi kolená. Hoci som bol predtým aj politikom, aj úspešným manažérom a právnikom, nemal som to, o čom klasik hovorí „Skúsenosti..to sú tie veci, ktoré získavame vždy až tesne po tom, ako sme ich potrebovali.“ Napriek nutnosti učenia sa na vlastných chybách, štyri roky ukázali, že sme sa učili rýchlo.

Od samého začiatku som vedel, že nechcem a nebudem len úradníkom, ktorý bude zametať cesty a kosiť verejné priestranstvá, ale že sa pokúsim, spolu s poslancami, urobiť z Prešova modernú metropolu, kam turista nezablúdi náhodou a ktorá bude mať jasne nastavené vízie a ich realizaciu... Také, ktoré odrážajú históriu, prírodné či personálne danosti.

Uplynulé štyri roky sme prežili mimoriadne dynamicky. Raz hore - raz dolu. Najskôr veľké projekty a investičné plány, potom úder hospodárskej krízy a tvrdý šetriaci režim.  Rovnako dynamické boli aj medziľudské vzťahy. Raz pokojné, inokedy sa veci neriešili práve s najchladnejšou hlavou. Konfrontácie i kompromisy. Ale dokázali sme citeľne pohnúť Prešovom. Nie naľavo, nie napravo - dopredu. Musím sa spätne poďakovať všetkým tým, ktorí aktívne prispeli k vyriešeniu niektorých závažných a dlhoročných problémov, ktorí podporili výstavbu Okružnej, Nábrežnej, tým, ktorí využili moc zverenú občanmi efektívne a podporili aj výstavbu detských ihrísk, športovísk, tým, ktorí sa nebáli vízií a zahlasovali aj za veľké veci....za rekonštrukcie škôl a mnohé vydarené europrojekty. Nie, nemali sme veľké oči, tie oči sme mali najskôr zatvorené, pretože sme snívali. Jeden známy americký manažér totiž vyslovil,“ že všetko o čom vieš snívať, vieš aj zrealizovať.“

Som o to radšej, že Prešovčania sledovali moju prácu i prácu poslancov a rozhodli, že s mnohými z nich môžeme v začatých projektoch pokračovať a dosahovať ďalšie méty. Mnohí osvedčení matadori však nepokračujú. Pre niektorých prekvapenie, pre iných nespravodlivosť, ale demokracia zatiaľ nič lepšie ako priame voľby nevymyslela.

Mnohí považujú politiku iba za rečnenie, ale...nech by sme štyri roky rečnili ako chceme, v komunalnej politike je to tak, že občan je ten, kto má potom to posledné slovo.... Na začiatku tohto nového funkčného obdobia chcem vysloviť obrovské ďakujem a to 27 139 krát. Všetkým tým, ktorým osud Prešova ležal na srdci a prišli voliť, každý s vlastným riešením svojho volebného rébusu.

27139 ľudí bolo voliť. Tých 15 470 však rozhodlo. Drvivou väčšinou ukázali, že to cítia tak ako ja. Je to mimoriadne silné posolstvo pre nás všetkých, najmä však záväzok pre mňa. Že nie politické špekulácie, ale konkrétne riešenia konkrétnych problémov – niekedy väčších niekedy malých sú najdôležitejšie pre našu mestskú politiku. Obyvatelia chcú dobre spravované mesto a svojou voľbou jasne ukázali, že nechcú, aby to, čo občas vidia v parlamente v Bratislave a čo je občas hanbou demokracie bolo aj u nás doma v Prešove.

Už to nie je náhoda, ako zlé jazyky tvrdili pred štyrmi rokmi. Druhé voľby už nie sú o kampani, ani o imidži, o sľuboch, ani o marketingu. Je to o tom, že sme ukázali viac ako 200 reálnych zmien k lepšiemu. Už je to posolstvo že „toto je cesta ktorou chceme ísť.“ Ľudia odmietli negatívne kampane, lži a polopravdy, pretože bežný človek videl, že Prešov sa napriek kríze pohol k lepšiemu. My, ktorí tomu rozumieme vieme, že keby sme mali desaťnásobne väčší rozpočet aký máme, tak päť rokov máme kam investovať. Rozpočet však nie je „kapsa potras sa“ a preto je dôležité, aby sme rozvinuli občiansku participáciu a naučili ľudí, že ak sa dokážu sami postarať o svoju lokalitu ako o vlastný majetok, nerobiť neporiadok, či ustrážiť si poriadok, zostane viac prostriedkov na nové a krajšie veci.


Nováčikom v mestskom zastupiteľstve – teda novozvoleným poslancom a poslankyniam sa dostalo obrovskej cti a dôvery od obyvateľov nášho mesta. Sú jeho hrdými zástupcami a majú v rukách moc ovplyvniť Prešov. Keď som sem pred štyrmi rokmi prišiel, tiež som bol takpovediac nováčikom. Tiež som sa musel učiť a mnoho vecí bolo inak, než som bol zvyknutý v súkromnej sfére. Tam totiž platí pravidlo, že priaznivá doba činí manažéra šťastným. Nepriaznivá, ako som zistil, ho však činí väčším a silnejším. Aj ja som dostal šancu rásť a Prešov po štyroch rokoch opäť preberám s dobrým pocitom z práce, ktorú sme tu vykonali a s nadšenými očakávaniami toho, čo pre Prešov ešte dokážeme urobiť. Pre nový parlament, pre mňa, i pre občanov začína budúcnosť..ten čas, teraz. Očakávam od nového zastupiteľstva, že všetky rozhodnutia budú podriaďovať tomu, čo očakáva občan. A že naplno ukáže svoje kvality a schopnosti.

Stojíme na novej štartovacej čiare. Máme pred sebou vytýčené ciele, budeme zlepšovať kvalitu úradu i komunikáciu s občanmi, som presvedčený, že sa nám podaria rekonštrukcie ďalších škôl, i sídliskových centier. Budeme opravovať cesty a chodníky, vytvárať ďalšie zelené parky či zóny, parkoviská, aj športoviská. A čakajú nás aj veľké projekty ....soľných kúpeľov, olympijského bazénu, prešovskej arény, prepojenia Čierneho mosta so Sekčovom, projekt Amfiteátra, naplnenie priemyselného parku, projekt Európske hlavné mesto kultúry 2013 a možno nových projektov, s ktorými prídete vy. Bude toho veľa, veľmi veľa...No malý je ten, čo malé ciele má...

Torysa i Sekčov budú ďalej tiecť ako nemé hodiny a za nás budú hovoriť naše rozhodnutia a výsledky. Nielen o ďalšie štyri roky, ale aj o ďalších sto...Skúškou správnosti bude nielen história, ale aj najbližšie voľby....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Československo malo na mapách najprv iný tvar, siahalo až do Maďarska a Juhoslávie

Na vytvorenie štátu neexistuje žiadny manuál, hovorí historik Roman Holec.


Už ste čítali?